Hlavná stránka
Študentský sad tradičných ovocných stromov
Dňa 23. apríla 2026 sa v areáli našej školy uskutočnila environmentálna akcia v rámci projektu Študentský sad tradičných ovocných stromov, počas ktorej sme spoločne vysadili ovocné stromčeky a prispeli tak k zveľadeniu školského prostredia i podpore prírody.
Projekt bol realizovaný v spolupráci s Ekopolis v rámci iniciatívy Sadíme budúcnosť a finančne ho podporila spoločnosť Starbucks.
Do akcie sa zapojili žiaci a pedagógovia našej školy, žiaci zo ZŠ Krásno nad Kysucou, ako aj dobrovoľníci, ktorí spoločne priložili ruku k dielu a pomohli vytvoriť príjemnejšie, zelenšie a ekologickejšie prostredie pre celú komunitu.
Cieľom projektu bolo nielen vysadiť tradičné ovocné stromčeky, ale aj podporiť biodiverzitu, ochranu životného prostredia a budovať pozitívny vzťah mladých ľudí k prírode. Spoločná práca všetkých účastníkov ukázala, že aj malými krokmi môžeme prispieť k lepšej a udržateľnejšej budúcnosti.
Počas podujatia vládla výborná atmosféra, nechýbala tímová spolupráca, dobrá nálada ani radosť z vykonanej práce. Veríme, že vysadené stromčeky budú v nasledujúcich rokoch rásť spolu s ďalšími generáciami žiakov a stanú sa symbolom zodpovednosti voči prírode i budúcnosti.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa do projektu zapojili a pomohli nám vytvoriť nový študentský sad.
1
Blíži sa 8. máj, ktorý si pripomíname ako Deň víťazstva nad fašizmom.
Dávame do povedomia zaujímavú tlačovú správu Honorárneho konzulátu Rumunska na Slovensku, ktorý nás poprosil o spoluprácu.
Naša škola využila svoje technológie a do veka rakvy neznámeho vojaka vygravírovala rumunský štátny znak aj s príslušným rumunsko-slovenským textom.
Tlačová správa:
Mimoriadna vojenská pietna udalosť vo Zvolene
Zvolen, 29. apríl 2026. Na Ústrednom vojnovom cintoríne Rumunskej kráľovskej armády boli so všetkými vojenskými poctami pochované pozostatky neznámeho rumunského vojaka z druhej svetovej vojny. Na Slovensku ide o ojedinelú pietnu udalosť, ktorá sa v ostatnej dobe deje veľmi sporadicky. Vojenský pohreb spoluorganizovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Honorárny konzulát Rumunska so sídlom v Žiline a Mesto Zvolen.
Pozostatky neznámeho rumunského vojaka boli nájdené v lete roku 2020 v katastri obce Čičmany, v hornatom teréne. Rozsiahlym niekoľkoročným výskumom sa na základe porovnania torza výstroja neznámeho vojaka, s výstrojom príslušníkov armád, ktoré okupovali Slovensko v rokoch 1944 - 1945 (nemecká branná moc, jednotky SS, resp. Maďarská kráľovská armáda), alebo sa aktívne podieľali na oslobodzovaní Slovenska v rokoch 1944 – 1945 (sovietska Červená armáda, Československé zahraničné vojsko v ZSSR, Rumunská kráľovská armáda), zistilo, že výstroj nájdený archeologickým výskumom používali príslušníci Rumunskej kráľovskej armády. V katastrálnom území obce Čičmany a jej širšom okolí sa v 3. dekáde apríla 1945 nachádzali príslušníci rumunskej 18. divízie rumunského 6. armádneho zboru 4. rumunskej armády, začlenenej do operačnej podriadenosti sovietskej 40. armády 2. ukrajinského frontu, potvrdilo, že pozostatky patria príslušníkovi Rumunskej kráľovskej armády. Výskum odhalil, že vojak mal zlomeninu nohy pod kolenom, ktorú utrpel ešte pred smrťou, približne 18 rokov a výšku okolo 158 cm. Jeho pozostatky boli so všetkými vojenskými poctami a čestnými salvami pochované vo Zvolene, kde sa nachádza najväčší cintorín vojakov rumunskej armády v Európe. Po diplomatickej stránke pietny akt organizoval Honorárny konzulát Rumunska, ktorý taktiež v spolupráci so Strednou odbornou školou drevárskou a stavebnou v Krásne nad Kysucou zabezpečil zhotovenie drevenej rakvy. Škola využila svoje technológie a do jej veka vygravírovala rumunský štátny znak aj s príslušným rumunsko-slovenským textom.
„Bez vedomia našej minulosti a bez toho, aby sme si pamätali mená a fakty, nemáme ani prítomnosť, ani budúcnosť. Bez tohto poznania nebudeme schopní definovať svoju identitu a obhajovať vlastné miesto v dejinách vymedzenom svetovým dedičstvom. V týchto slávnostných chvíľach s veľkou úctou skloníme hlavy nad hrobmi rumunských vojakov, aby prijali našu úctu za to, že nám vydláždili cestu k demokracii a k slobode,“ pripomenul rumunský veľvyslanec.
V Krásne nad Kysucou otvorili drevárske múzeum
Unikátna zbierka našla nový domov v škole. Pripomína časy, keď bez dreva nebolo života.
Drevo ako základ života, remeslo ako odkaz predkov a škola ako jeho pokračovateľ. V priestoroch Strednej odbornej školy drevárskej a stavebnej v Krásne nad Kysucou otvorili vo štvrtok 30. apríla novú expozíciu, ktorá návštevníkov prenesie do čias, keď bolo drevo neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.
Drevárske múzeum približuje spracovanie dreva od jeho ťažby až po finálne výrobky. Stolárstvo predstavuje prostredníctvom pracovných strojov, nástrojov a pomôcok, ale aj hotových výrobkov dedinských i umeleckých majstrov. Výstava je rozdelená do viacerých tematických blokov a zachytáva aj históriu osídľovania Kysúc.
Na počiatku bolo drevo
Na Kysuciach kedysi neexistovala domácnosť, v ktorej by drevo nezohrávalo kľúčovú úlohu. Prví obyvatelia si z neho dokázali vyrobiť takmer všetko, čo potrebovali na život.
Chalupy, hospodárske stavby, poľnohospodárske náradie, vozy s drevenými kolesami či zariadenia na spracovanie textílií. Drevo bolo univerzálnym materiálom a často jediným dostupným prostriedkom na prežitie.
Aj nová expozícia to dokazuje. Tvorí ju viac ako 400 exponátov, pričom dominantnú časť tvoria práve drevené predmety.
Zbierka, ktorá vznikala roky
Významnú časť exponátov daroval škole zberateľ Jozef Marec, ktorý ich zhromažďoval dlhé roky priamo v teréne.
„Ďakujem škole a pánovi riaditeľovi, že tejto zbierke dali nový domov. Táto expozícia nie je len moja, podieľala sa na nej aj škola a verím, že tu už zostane natrvalo,“ povedal.
Ako dodal, impulzom bola kniha o dreveniciach, kvôli ktorej prešiel Kysuce od Makova až po Riečnicu. Popri tom objavoval množstvo vzácnych predmetov, ktoré by inak zanikli.
„Spolu s priateľmi sme ich znášali z kopcov a postupne sme vytvorili zbierku s približne päťsto exponátmi. Sú medzi nimi aj veľmi vzácne kúsky, staré aj dvesto rokov,“ priblížil.
Výstava zároveň ukazuje jednotlivé fázy spracovania dreva aj tradičné remeslá, ako sú šindliarstvo či kolárstvo.
Bez dreva sa nedalo žiť
Riaditeľ školy Ján Palko zdôraznil, že múzeum má pripomínať nielen remeslo, ale aj spôsob života našich predkov.
„Tak ako k stromu patrí ihličie alebo lístie, tak aj historické nástroje a náradie patria k drevárom. Budú nám pripomínať históriu a to, čím pracovali naši predkovia. Nemali elektrinu ani vysoké školy, no vedeli si poradiť a žiť v súlade s prírodou,“ uviedol.
Podľa neho dokázali využiť každý dostupný materiál, najmä drevo, ktoré bolo základom bývania aj práce.
Mesto s tradíciou dreva
Na význam drevárstva v regióne poukázal aj primátor Jozef Grapa.
„Krásno nad Kysucou bolo vždy mestom dreva. Pamätáme si vlečky plné vagónov smerujúcich do areálu bývalej Dreviny. Dnes sa mnohé zmenilo, no o to viac si vážim, že sa tradícia zachováva práve v tejto škole,“ povedal.
Pripomenul, že drevo bolo kedysi nevyhnutnou súčasťou života.
„Neboli to len drevenice, ale aj bežné veci v domácnosti. Od saní, kolies až po kuchynské náčinie. Dnes máme náhrady, no nie vždy dokážu nahradiť hodnotu dreva,“ doplnil.
Odkaz pre ďalšie generácie
Nové múzeum má slúžiť nielen študentom, ale aj verejnosti. Pripomína zručnosť, vynaliezavosť a pracovitosť generácií, ktoré dokázali s jednoduchými nástrojmi vytvoriť funkčný a sebestačný svet.
Výstava zároveň ukazuje, že drevo nepatrí len do minulosti. Aj dnes má svoje miesto a budúcnosť, najmä v rukách mladých remeselníkov, ktorí na tradíciu nadväzujú.
(Článok prevzatý z internetových novín MY Kysuce publikovaný 4. mája 2026 o 11:07
Fotografie a text redaktor Pavol Stolárik)
6
Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky Študijný odbor: 3656 K operátor stavebnej výroby
28. - 29. apríla 2026
Forma: a) Praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy
Téma: Zateplenie obvodového muriva
Praktická činnosť žiaka pri riešení úlohy:
a/ Skontrolujte a pripravte podklad
b/ Vypočítajte materiál potrebný na danú plochu
c/ Nalepte izolačnú vrstvu
d/ Upevnite izolačnú vrstvu
e/ Urobte konečnú úpravu povrchu (sieťka + lepidlo, konečná úprava)
Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky operátor/operátorka drevárskej a nábytkárskej výroby.
forma: a) Praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy
V prvej časti maturanti navrhli výrobok a pripravili technickú dokumentáciu. Túto časť vypracovali do 1. 3. 2026. V praktickej časti v dňoch 15. - 17. 4. 2026 vyrobili navrhovaný výrobok a overili si svoje odborné zručnosti. Výsledkom sú kvalitné výrobky, ktoré majú praktické využitie a dlhú životnosť.
„Budujeme budúcnosť remeslom."
